Vanda Vavrová, Soňa Pacherová | PRAVDA 18.01.2013 12:00

Namiesto múky a cestovín, ktorú dostávali ľudia v núdzi z Európskej únie, chystajú európski politici novú pomoc.

V Európskej únii dramaticky pribúda ľudí žijúcich v riziku chudoby či sociálneho vylúčenia. V súčasnosti ich je už 116 miliónov a tvoria 24,2 percenta európskej populácie. Na Slovensku sa počet ľudí ohrozených chudobou odhaduje na 700-tisíc. Únia si uvedomuje, že ak situáciu rýchlo nezačne riešiť, hrozí sociálny výbuch. Jedným z východísk najnovšie má byť aj Fond európskej pomoci pre najodkázanejši­e osoby.

Od roku 2014 by sa z novovytvoreného fondu mali podporovať programy členských štátov na poskytovanie materiálnej pomoci chudobným. Najmä dlhodobo nezamestnaní, rodiny v sociálnej núdzi s malými deťmi alebo bezdomovci by teda z neho nedostávali peniaze, ale potraviny a iné tovary základnej potreby. Pomoc by k nim mala prúdiť cez mimovládne organizácie.

,,Tento projekt nie je úplnou novinkou. V rozšírenej podobe bude takto vlastne len pokračovať program distribúcie európskych potravín pre odkázaných, ktorý sa má práve v roku 2014 pozastaviť," upozorňuje sociologička Zuzana Kusá.

Program potravinovej pomoci funguje v EÚ od roku 1987 pri ročnom rozpočte 500 miliónov eur. Distribuuje zhruba pol milióna ton potravín ročne a členské štáty sa doň zapájajú na základe dobrovoľnosti. Na Slovensku sa s ním však viaže škandál spred dvoch rokov, keď sa za čudných okolností 3 500 ton poskytnutých potravín stratilo a takmer 90-tisíc chudobných sa k nim vôbec nedostalo. Pozastavenie programu už avizovala Európska komisia.

Nový fond pomoci má byť jedným z opatrení, cez ktoré chce EÚ splniť svoj strategický cieľ – znížiť do roku 2020 počet ľudí ohrozených chudobou aspoň o 20 miliónov. V rozpočtovom období rokov 2014 až 2020 by vo fonde malo byť 2,5 miliardy eur, pričom 85 percent týchto financií má pokryť sama únia a zvyšných 15 percent všetkých 28 členských štátov. Tie budú zodpovedné aj za stanovenie špecifických kritérií nároku na pomoc, keďže ju dokážu najlepšie zacieliť podľa miestnych potrieb.

Aj na Slovensku ľudí ohrozených chudobou ustavične pribúda. V roku 2013 ich v päťapolmiliónovom štáte žilo 13 percent, teda zhruba 700-tisíc. Oproti roku 2010 to predstavuje nárast o jeden percentuálny bod, čo predstavuje asi 50-tisíc osôb. V zóne chudoby sa tak ocitol už zhruba každý ôsmy Slovák. Slovenská republika sa do roku 2020 zaviazala znížiť počet chudobných o 170-tisíc.

K návrhu zriadiť fond sa v týchto dňoch vyjadrujú členské krajiny vrátane Slovenska. Richterovo ministerstvo práce síce založenie fondu víta, ale sformulovalo k nemu aj rad pripomienok. Kritizuje napríklad pomerne vysokú administratívnu náročnosť spojenú s distribúciou pomoci.

,,Vyjadrujeme pripomienky a výhrady k predloženej for­me, ktorú považujeme za administratívne náročnú a neprimeranú k rozpočtu," konštatuje sociálny rezort, podľa ktorého sa takto zrejme veľká časť pridelených zdrojov rozplynie skôr, ako sa dostanú k cieľovej skupine.

Kusá však oponuje, že náklady spojené s administratívou by si mala v prvom rade uhradiť slovenská strana. ,,Vo väčšine štátov únie sa najchudobnejšie obyvateľstvo sústreďuje v najväčších mestách. Na rozdiel od Slovenska, kde sú sociálne najslabší roztrúsení v najzaostalejších kútoch krajiny, v osadách a na samotách bez infraštruktúry. Naše štátne orgány sa však nemôžu spoliehať na to, že Európa nám zaplatí naozaj všetko. Veď aj potravinová pomoc predvlani zlyhala iba preto, že distribúciu potravín štát finančne nezabezpečil, iba ju prehodil na plecia neziskových organizácií, ktoré na ňu nemali prostriedky," pripomína sociologička.

Ministerstvo na základe hrubého prepočtu predbežne očakáva, že Slovensko by v uvedenom období mohlo z fondu získať približne 22 až 23 miliónov eur, čiže okolo štyroch miliónov ročne. Na jedného človeka v rámci domácnosti to vychádza na päť až šesť eur za rok. Namieta preto aj nekomplexnosť riešenia, keďže fond má okrem iného pomáhať aj bezdomovcom, pre ktorých je kľúčovým problémom získať strechu nad hlavou, čo však zdroje fondu neumožnia. Takisto podľa neho nedokážu ochrániť ľudí pred energetickou chudobou, teda nedostatkom peňazí na poplatky za vodu, elektrinu a iné médiá.

,,Pri výške platov niektorých expertov pracujúcich pre rezort sa tieto peniaze môžu zdať zanedbateľné, človek v núdzi si však každé prilepšenie nesmierne váži. Potvrdia to všetci tí, ktorým sa v roku 2011 ušlo po 20 kíl európskej múky a cestovín. Účelom tohto fondu však naozaj nie je vyriešiť chudobu, treba ho vnímať len ako jeden z nástrojov boja proti nej," zdôrazňuje Kusá.

Zároveň by štát podľa Kusej mal vytvoriť funkčnú štruktúru organizácií, ktorá sa postará o prídel pomoci, nie ako v prípade potravinovej pomoci sa spoliehať, že to urobí jedna firma vybraná vo verejnom obstarávaní. Ako dodáva, malo by sa tiež vopred uvážiť, či je vhodné za pridelené peniaze kupovať chudobným úplne nové veci, alebo radšej získavať väčšie množstvo starších. ,,Dochádza aj k paradoxom, že v jednej rómskej osade sa hromadia sponzorské dary, ktoré už miestni obyvatelia ani nevedia využiť, a v druhej nedostávajú nič," mieni.

Sandra Tordová z mimovládky Proti prúdu, ktorá pomáha späť do bežného života bezdomovcom, upozorňuje, že ak sa má z prostriedkov fondu pomáhať bezdomovcom, mala by to byť taká pomoc, ktorá ich odrazí od dna. ,,Vždy je lepšie urobiť niečo, ako nič. Pre ľudí bez domova by sa mali budovať zariadenia, ktoré im umožnia vrátiť sa späť, nájsť si prácu. Tri kilá múky im nepomôžu," myslí si občianska aktivistka.